Pavol Országh Hviezdoslav
V doline jarej moja dedina,
vencami modrých vrchov objatá,
akoby bola celá zo zlata,
chalupy nízke, kryté diamanty..
Aj týmito veršami vzdáva hold rodnej dedine jej najvýznamnejší rodák, najväčší slovenský básnik Pavol Országh Hviezdoslav. Narodil sa 2. februára 1849. Vychovávala ho nežná a citlivá matka.
Otec – zeman, ale v podstate vykonávajúci roľnícku prácu, brával svojho syna do poľnohospodárskych robôt. A tak si mladý Paľko odniesol už z domu lásku a úctu k roľníckej práci a práci vôbec. Pochopil, že práca dáva zmysel a hodnotu ľudskému životu, že je ona žitia obsahom i cieľom. Vyhýbať sa jej pripadalo mu nedôstojné a nemravné. Práve tu sú mravné základy spoločenskej kritiky v jeho neskorších básnických cykloch a skladbách. Študoval na Gymnázii v Miškolci a Kežmarku.
V roku 1870 začal študovať na právnickej akadémii v Prešove. Po jej ukončení pracoval v Dolnom Kubíne na súde. V roku 1879 odišiel do Námestova, kde prežil najplodnejších dvadsať rokov života a tu vytvoril vrcholné diela svojej lyriky a epiky. Patria k nim Krvavé sonety, Letorosty, Žalmy a hymny, Stezky, Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský a ďalšie. P.O.Hviezdoslav prebásnil do slovenčiny významné diela svetových básnikov. Prekladal Puškina, Lermontova, Schillera, Goetheho, Shakespeara a iných. Jeho básnická tvorba predstavuje celú epochu vo vývine slovenskej literatúry. V jeho poézii sa výrazne odzrkadlili základné kľúčové problémy literárneho procesu z obdobia realizmu. Všetky závažné otázky, ktorými žil človek, národ i ľudstvo jeho čias objavujú sa v jeho lyrike i epike. Obrátil sa k ľudu ako k jadru národa, bojoval proti jeho utlačovaniu, nech ono malo akúkoľvek podobu. Tu tkvie základ demokratizmu a humanizmu jeho poetického diela. Zomrel 8. novembra 1921 a pochovaný je na historickom cintoríne v Dolnom Kubíne.
Margita Figuli
v rodnom dome Hviezdoslava sa 2. októbra 1909 narodila spisovateľka Margita Figuli. Už od detstva skladala verše a zdramatizovala rozprávku Soľ nad zlato. V rodisku nasala celú krásu ľudového jazyka a dala mu poetickú formu. Figuli sa svojou tvorbou zaraďuje k spisovateľom lyrizovanej prózy. Jej vrcholným dielom sú Tri gaštanové kone. Román Babylon, novely Pokušenie, Mámivý vánok, Víchor v nás, Mladosť sa natrvalo zapísali do slovenskej literatúry. M. Figuli nikdy nezabúdala na rodnú dedinu. Často prichádzala do rodiska ku svojej sestre Anne. Svoj vzťah k rodnej dedine vyjadrila v roku 1969 v liste rodákom z ktorého vyberáme:
„Drahí občania Vyšného Kubína,nemusím Vás slovami presviedčať o svojom úprimnom vzťahu k Vám a o láske k spoločnej rodnej kolíske, ktorou je naša dedinka pod strmým Chočom. Túto lásku dokazujem celým svojím životom a prácou v ňom. Sú väčšie obce, sú bohatšie kraje, ale ja patrím Orave, v nej bije srdce, pod ktorým ma nosila moja matka. Ako sa loď vracia po pokojných i búrlivých cestách do prístavu, tak sa neprestajne vraciam mysľou medzi Vás...“(1991,s.52)
Margita Figuli zomrela v Bratislave 3. apríla 1995 a pochovaná je na tamojšom cintoríne.
Anton Vojtech Gazda
Vyšný Kubín je aj rodiskom Antona Vojtecha Gazdu, ktorý sa narodil 19. júna 1741. Patril k zakladajúcim členom Bernolákovho učeného Tovarišstva. Písal básne, venoval sa jazykovede a pôsobil ako profesor. Pochádzal z vetvy Országh Ferancovie. Po matke Kataríne Országhovej-Gazdovej bol prastrýkom P.O.Hviezdoslava. V roku 1796 mu vyšla v Trnave kniha Zrelé ovocí slova Božího. Je autorom Záhrady kvetnej, Horkého kvílení duše ľudskej a ďalších. Zomrel v Žiline v júli 1817.
Pavla Cebocli
24. január 1885 je dátumom narodenia Pavly Cebocli, nevlastnej sestry martinského kníhkupca a ľudového spisovateľa Jazefa Gašparíka Leštinského. V roku 1967 jej vyšla kniha Osudná karta. Zachytáva v nej svoje detstvo prežité vo Vyšnom Kubíne a roky strávené službou v bohatých rodinách. Zomrela 16. marca 1971 vo Svitavách.
K významným osobnostiam, žijúcim v obci určitý čas, možno zaradiť Oľgu Borodáčovú-Országhovú, dcéru Gašpara Országh-Ferancovie. Vo Vyšnom Kubíne prežila svoje detstvo, tu chodila do školy.
Detstvo v tejto dedinke prežil aj Mikuláš Gacek, notár, spisovateľ a prekladateľ.
Krátky úsek života pobudol vo Vyšnom Kubíne Štefan Krčméry, literárny kritik, historik, básnik, vedec a prekladateľ.
Krásne spomienky na Hviezdoslavovo rodisko má aj spisovateľ a prekladateľ Karol Izakovič-Podolinský. Jeho matka pochádzala z Vyšného Kubína, u ktorej prežil nejednu peknú chvíľu. Svoju novelu Adam, vyšla knižne v roku 1947, situoval práve do Vyšného Kubína.
Z rodiny Kubínyiovcov pochádzal aj Mikuláš Kubínyi. V roku 1865 nastúpil do služieb Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku, kde ako jeho riaditeľ pôsobil v rokoch 1877 až 1923. Dožil sa vysokého veku - 96 rokov a počas svojho života sa popri právnických a hospodárskych povinnostiach staral o Oravský hrad, venoval sa aj vedeckému výskumu v odboroch história, archeológia, genealógia a heraldika. Patril k priekopníkom archeologického výskumu.
