Renesančný kaštieľ
s rozsiahlym parkom z prvej polovice 17. storočia, ktorý bol rozšírený v prvej polovici
18. storočia a klasicisticky bol upravený začiatkom 19. storočia. Je to jednopodlažná obdĺžniková budova s nárožnými vežami. Kaštieľ má barokovú manzardovú strechu s cibuľovými baňami na vežiach. Klasicistická fasáda s tympanónom na rizalite, v miestnostiach sú šťukované klenby. Kaštieľ patril zemianskej rodine Kubínyiovcov. Kaštieľ bol v minulých rokoch miestom nakrúcania niekoľkých filmov – Námestie svätej Alžbety a Cársky kuriér.
Pamätník - Priadka
oproti kaštieľu sa nachádza monumentálny architektonicky a sochársky upravený pamätník tvaru stredne vysokej trojuholníkovej steny, ktorá je vyhotovená z úzkeho horizontálne kladeného pieskovcového kameňa. Na ľavej strane steny je upravený bronzový reliéf priadky v ľudovom odeve. Autorom sochárskeho diela je Fraňo Štefunko. Pamätník je venovaný matke najväčšieho slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava, vyšnokubínskeho rodáka, ktorej venoval aj báseň:
Ó mati moja, zlatopriadka drahá,
už v nebi – spriadaj sebe vlákno blaha,
a nado mnou ho roztoč dúhou pestrou –
Praď matka dobrá, praďte s dobrou sestrou:
až dočkáte sa – syna, ty brata,
nám svitne Vianoc večná radosť zlatá...
Pamätník Priadky bol slávnostne odhalený 15. decembra 1972.
Rímskokatolícky kostol sv. Trojice
objekt patrí k najstarším kamenným stavbám na Orave. Bol postavený na neskorogotických základoch v 15. storočí. Tvorí ho jednoloďová stavba s novším segmentovým uzáverom presbytéria a renesančnou vežou. Hlavný oltár je neskorobarokový s gotickou sochou Najsvätejšej Trojice z polovice 15. storočia. V interiéri v zadnej časti sa nachádza kamenný Epitaf Jozefa Kubínyiho a jeho manželky Amálie z roku 1792. Vzácny je aj vo zvonici umiestnený gotický zvon z konca l5. storočia od zvonolejára J. Weigla. Kostol je využívaný na bohoslužobné účely veriacich.
Na cintoríne, ktorý obklopuje kostol sa nachádza veľký kamenný pomník s textom: „Rodina Országh Višňanovie. Svojim nezabudnuteľným. Pavol.“ V spoločnej hrobke sú pochovaní rodičia Hviezdoslava Mikuláš a Terézia.
Arpádovský kaštieľ
ďaľšou dominantou obce je Arpádovský kaštieľ, vybudovaný v 18. storočí a v druhej polovici 19. storočia pseudobarokovo prestavaný. Je to poschodová budova s ústredným arkádovým rizalitom a vysokou dekoratívnou bosážou. Priestory sú využívané na kultúrne účely a je v ňom sídlo obecného úradu. V prízemí je umiestnená trvalá expozícia, ktorá bola otvorená pri príležitosti 150. výročia narodenia básnika – Pavla Országha Hviezdoslava.
Cieľom expozície je priblížiť návštevníkom básnikovho rodiska postavu jej najvýznamnejšieho rodáka, jeho vzťah k rodisku, ktoré zohralo veľmi dôležitú úlohu na ceste životom i básnickou tvorbou. Časť expozície je venovaná ďalším dejateľom, ktorí boli počas svojho života výrazne spätí s obcou. Expozícia približuje aj historický vývoj obce, radiacej sa k najstarším na Orave.
Pomník
v hornej časti obce sa nachádza pomník P.O.Hviezdoslava, ktorý bol odhalený pri príležitosti 25. výročia smrti básnika . Pomník je postavený na mieste pôvodného rodného domu spisovateľa, nakoľko rodný dom vyhorel v novembri 1916.
Ľudový drevený dom
najstarším ľudovým domom je dom č. 39 z roku 1699, patrí k najstarším ľudovým stavbám na Orave. Je charakteristickou stavbou reprezentujúcou spôsob života oravských ľudí v minulosti.
Pamätná tabuľa
venovaná spisovateľke Margite Figuli je umiestnená na objekte, v ktorom prežila svoju mladosť. Dom je situovaný v strednej časti obce. M. Figuli sa narodila v tom istom dome, v ktorom sa narodil aj P.O.Hviezdoslav.
Pamätník SNP
na rázcestí pri vstupe do obce je umiestnený pomník mjr. Ivana Archipova. Pomník tvoria dva nerovnako vysoké ihlanovité pylóny na podstavci v tvare rovnoramenného trojuholníka. Na hornej časti má v každej z troch strán bronzovú päťcípu hviezdu. V dolnej časti priečelia pylóna je osadená čierna obdĺžniková tabuľa z lešteného mramoru, na ktorej je vyrytý text: Dňa 25.9.1944 padol partizán major sov. Armády Ivan Archipov za oslobodenie obce Vyšný Kubín, na večnú pamäť. Na ľavej bočnej stene pylóna je bronzový text: Vďační občania V. Kubína. Na pravej strane pylóna: Vďačný národ 1945-1966.
Archeologické lokality Tupá a Ostra skala
Prvé stopy, ktoré v chotári dnešného Vyšného Kubína zanechal človek, pochádzajú z praveku. Z doby bronzovej sú doložení nositelia lužickej kultúry. Medzi najdôležitejšie z nich sa radí opevnené sídlisko Tupá skala už so stopami staršieho lužického osídlenia v neskorej dobe bronzovej. Zničením tohto sídliska sa život presunul na Ostrú skalu. V roku 1877 objavil Mikuláš Kubinyi na Tupej skale lužické popolnicové pohrebisko, na ktorom sa nachádzalo veľké množstvo bronzových predmetov. Materiál je zaradený do okruhu mladolužických popolnicových polí v staršej dobe halštatskej. Z vykopávok na Ostrej skale je známe, že tu bolo púchovsko-rímske i slovanské sídlisko. Práve nálezy z Ostrej skaly viac ako inde pripomínajú život púchovskej spoločnosti, ktorá sa vykryštalizovala v lužicko-halštatskom prostredí prepletenom keltským a neskôr germánskym etnikom v dobe rímskej. Ostrá skala sa tak postupne stala najznámejším púchovským sídliskom na Orave v dobe laténskej a dobe rímskej. Archeologické výskumy v týchto lokalitách pokračovali v 80-tych rokoch pod vedením známeho vynikajúceho archeológa Pavla Čaploviča. Predmety nájdené pri archeologických výskumoch sa nachádzajú v expozícii Oravského hradu.
